Poďme pekne po poriadku, náklady na obsluhu dlhu Slovenska vzrástli od 21. mája, keď šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke vyhlásil, že banka môže v prípade pozitívneho vývoja na trhu práce začať obmedzovať monetárne stimuly, najmenej spomedzi krajín eurozóny po Nemecku, ktoré je tradične považované za bezpečný prístav. Výnos 10-ročných slovenských štátnych dlhopisov sa odvtedy zvýšil o 35 bázických bodov. Na porovnanie, výnos gréckych dlhopisov vyskočil o 220 bázických bodov.
Vývoj našej ekonomiky je úzko spätý s ekonomikami severných štátov menovej únie, a predovšetkým s nemeckou. "Slovensko má oveľa viac spoločného so severným jadrom než s južnou perifériou, keďže úroveň verejného dlhu je nízka a vláda prijala nemecký prístup k znižovaniu deficitov," uviedol ekonóm firmy Capital Economics Neil Shearing.
Naša krajina podľa Bloombergu profituje zo snahy premiéra Róberta Fica, aby vďaka fiškálnej disciplíne odlíšil krajinu od krízou zasiahnutých štátov eurozóny. Slovenský verejný dlh by tento rok mal vzrásť na 55 % HDP, čo je 5 percentuálnych bodov pod hornou hranicou stanovenou Európskou úniou. Na porovnanie, v eurozóne predstavuje priemerný verejný dlh 96 % HDP.
Dopyt po našich dlhopisoch pomohol slovenskej vláde pokryť už takmer 90 % úverových potrieb pre tento rok. Rekordne nízke úrokové sadzby zasa znížili výnos slovenského dlhu na úroveň len 36 bázických bodov nad belgický dlh, pričom agentúra Standard & Poor’s hodnotí úverovú dôveryhodnosť Belgicka o tri stupne lepšou známkou než Slovenska.
Dnes sa človek z novín dočíta len negatívne názory ohľadom našej ekonomiky, pričom si sami nevieme(nechcem) priznať že s vývojom našej ekonomiky to určite nevyzerá tak zle ako to maľujú rôzni odobrníci. Je pravdou, že z čísel sa dnes nikto nenaje, no na druhej strane je pravdou aj to, že ak ideme niečo kritizovať, mali by sme sa v prvom rade vždy držať faktov a tie v tomto prípade hrajú našťastie v náš prospech.